Zisťujem, že k smrti milujem bežný denný stereotyp.Konečne si užívam materskú zo všetkým čo k tomu patrí. Staršie decka sme mali na výške a tak moja materská spočívala v striedaní kočíka medzi prednáškami, ale aj to malo svoje čaro. Hlavne ked moja dvojročná Rebeka pochytila množstvo ťažkých filozofických a psycholoických pojmov, ktoré po nás strieľala. (" bolí ťa bruško zlatíčko? " " neboj mami to je len psychosomatické :D )
Teraz som si konečne nastavila systém a trašne siužívam, že som s deckami. Aj ked zďaleka nestíham všetko tek, akoby som chcela a moja domácnosť je jeden obrovský chaos. Napríklad dnes je všade lego. N azemi je ego, na posteli je lego, na stole je lego. Jediné miesto kde lego nieje je krabica od lega. A viete čo je horie ako stupnuť na legovú kocku bosovou nohou keď ráno vyskočíte spostele? SXtupnuť na borovicovú šišku. Jonatán je teraz posadnutý šiškami. Keď si kúpime domček chce si zasadiť les a ja teraz trpím a zbieram šišky odvšadiaľ.
ďakujem :)
OdpovedaťOdstrániť