streda, 20. apríla 2011


Konečne vyšlo sluníčko. Nechcem aby to vyznelo ako jarné klišé, ale konečne sa aj matka malých detí ovešaná taškami s nevyhnutnou výbavou (jedlo, pitie, plienky, vreckovky, vlhké vreckovky a dinosaurus ) a štvorročným netaktným a hlučným doplnokom zvaným Jonatán dostane z domu na nákup. Nie nešli sme do nákupného centra šli sme  vymetať bazáry a sekáče a starožitníctva. Úlovky viď vo fotkách. Jo a tam som ju stretla. Tú ženu mojho života a musím priznať,že to bola láska na prvý pohľad. Nesmelo postávala v kúte bazáru. Zapadnutá prachom, najlepšie roky života za sebou, ale nepopierateľne vyžarovala istý šarm. A tá cena...
Za dvacku som sa stala hrdou majiteľkou ružového bicykla (ako sa vraví na vychode - ružovej bicigli). Ružena, ako sa bicigľa s pochopiteľných dôvodou volá má každý pedál iný, sedatko je masážne (celé hrboľaté a pri každej pukline na ceste to detailne pocítite :D), ale jazdí jak cestný démon. Teraz len Ružene musím vybrať farbu a urobiť menšie opravy, namontovať prútený košík  a bude z nej štýlový vintage bicigeľ.
Po nákupch v bazary a starožitníctve odkiaľ som hrdo kráčala v jednej ruke s kočíkom v druhej s hušľami sme cestou  zbadali pri kontainery prútený regál. No nezober to :D asi budem miesto kočíka chodiť s takou karičkou jak prešovsky romovia :D. Regál som očistila a s popmocou Rebeky natrela, čo znamená, pol hodiny natierania dve hodiny čistenia detí a všetkého okolo. 
Dalším geniálnym úlovkom je hrubočižná hačkovaná deka zo sekáča za 1 euro a dve brázečky s kvetinkami kus po 30 centov. Som velice happy človek :D
A najnovší úlovok je z dneška. Z VKK (pre neznalých veľkokapacitný kontainer :D) som vyhrabošila stráááášne starého hojdacieho koníka.  Bol takmer na dne kontainer zahádzaný skriňami. Len hlavička s jedným okom mu trčala. A to oko tak smutne pozeralo. Nanešťastie bol koník celý prežratý moľami a slama vo vnútri už bola,ale fakt že hnusná, takže som ho ešte na mieste hrubou silou ohlodala až na kosť. Teda presnejšie na kovovú kostru. Ked som ho dotrepala domov a začala sa pred manželom rozplývať jak tu kostru obalím a ušijem hojdacieho koníka vo vintage štýle, alebo provensálskom štýle, manžel na mňa kuká a hovorí: " a čo tak inšpirácia švédsky dizajnom. Minimalistický dizajn, jednoduchý tvar založený na strohých líniach.. to s tým nemusíš nič robiť len tam domontuj doštičku na sedenie a máš to jak s Ikey" :D
Ps. už musím letieť volala mi susseda, že videla kreslo od Halabalu možno bude potrebvať redizajn :D
Mlynček a husličky pred úpravou


Toť  moje Rúža :D

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára