štvrtok, 21. apríla 2011

Všetci milujeme Matildu

Môj hlboký vzťah k zvieratám sa začal formovať už v útlom veku. V našej rodine bola mnoho generačná tradícia chovu zvierat špeciálne psov a mačiek. Všetky psi sa volali Tarzan a všetky mačky Matilda.
Prvá Matilda, ktorú si pamätám ja, bol obrovský bielo-pruhovaný kocúr s najväčšími guľami aké som kedy u mačky  videla a ako veterinárna asistentka som ich teda videla hodne.
Bol to vyhlásený bitkár, lovec a donchuan. Prababča občas pri ňom zastala prehlásila: „ toto neni normalne šak ten kocúr ma vajca veľke jak pes, to zatom bo nerobi nič len še ...“
Matilda mal uši, teda ich zbytky roztrapkané a okusané od bitiek, jedno oko nemal a chýbal mu aj koniec chvosta. To mu nebránilo byť súdiac podľa zvukov ktoré sa každú noc ozývali z dvora vyhláseným milovníkom.
Moju babču každé ráno odprevádzal na autobus do práce a večer ju tam čakal (okrem nezištenej lásky ho motivovalo aj to, že babka, ktorá robila v reštaurácii jemu a Tarzanovi nosila vedro zvyškov a kocúr s arýchlejšie dostal k zdroju ako pes :D ). Neznášal keď ho niekto hladkal a ani na to nebol naučený : „ mačka ne na hlaskane ale na patkane“.






Matilda si motto mojej prababky vzal za své a každé ráno poctivo dovliekol do kuchyne poloomračeného „patkaňa“ a tam ho kynožil zatiaľ čo ho prababča mlátila portvišom (metla). Matilda bol pohybovo diponovaný a tak dokázal s prehľadom kynožiť potkana a uhýbať sa babčinej metle. Zvyčajne to skončilo, tým že zobudili uja po nočnej ten doletel do kuchyne a vyhodil kocúra a prababči schoval portviš. Matilda potom patkaňa dojedal na rohožke a vždy tam nechal chvost, ktorý musela babča odpratať.
Tieto rána mu prababča nevedela odpustiť a vždy keď ho načapala spať tak ho preventívne kopla (útlocitné povahy kľud, bolo to len symbolické a navyše Matilda bol vždy v strehu a zvyčajne uhol skôr).
Ďalšou Matildinou špecialitkou bola franúzska kuchyňa. V praxi to znamenalo,že okrem potkanov dovliekol z času na čas vypasenú ropuchu alebo hada. Vtedy ho ale babča metlou nebila. Stála na dvore a kričala na uja  „takoj stavaj hore ty koňu, bo toten ancikrist l zdakaci take britke hnusne žabisko dovlekol a ked ho nevyruciš nebudzeš mac obed bo ja to tej kuhni nevejdzem.“
Prababča mali na dvore takú tu pivnicu čo vyzerá jak hobití domček a je z časti zapustená do terénu. Tam si v noci Matilda „vláčel šicke radodajne mačky z caleho valala žeby še tam peľešel“ (vysoko odborný preklad: vodil si tam všetky ochotné mačky z celej dediny, účel si už domyslite :D )
Jedného dňa sa sused rozhodol nočné hrádky Matildy ukončiť a kocúra nám ukradol. Normálne ho schmatol do tašky keď šiel ráno do roboty a vyhodil v meste asi 20 kilometrov od dediny. Prababču skoro šľak trafil. našťastie sa z Matildy vykľul svetobežník a doma bol skôr ako sused z roboty :)

1 komentár:

  1. Ivko, moc pekne obrazky i povidani. Krasny den, Katerina

    OdpovedaťOdstrániť