čo máme nového :)

Koniec jednej etapy môjho života.

Fakt od minulej nedele nemám dôvod chodiť do obchodu so zvieratami a slintať nad klietkou s králičkami.

Ak trošku poznáte moju tvorbu asi ste  si všimli, že biele  králičky mi lezú po obrázkoch šperkoch aj taškách. No a už mi jeden leze aj po posteli. Normálny človek ked chce králička tak si kúpi vo Zverimexe takého toho krpatého, čo má dva kilá a také tie malinkaté ušká. Dogfairy je podivín a  králika nechcela. Nie . Ked má človek tri deti dvoch takmer 50 kilových psov a býva v podnájme a ešte má hnusného kocúra poslednú vec čo potrebuje je králiček. Ale ked som narazila na inzerát, že predáme králikov vhodných na mäso. A dali tam aj fotku. Kjásne malé biele králičie  miminka...

Jedno mám už doma. Proste králiky sa nemajú jesť. Toto naše ušaté mimino prišlo dosť zanedbané a vychudnuté. Od nedele zdvojnásobia svoju pôvodnú  hnotnosť a nerobí nič len v kuse žerie. Na rozdiel od tých bytových králičkou Muffina bude mať 6 kilo až naratie takže celkom slušný macek :)

Jo a parádny zážitok mám z pošty. Som tam zas stála v rade ovešaná baličkami a predomnou taká malá krpatá copaňa tak 10 ročná. Stáli sme tam a čakali asi pol hodinu lebo bolo hrozne veľa ľudí a ked dievčatko došlo na rad ku okienku spustilo :" ale máááámííí prosííííííím pusti ma na ten výlet do konce života budem umývať riad a opravím si všetky známky a budem na slovo poslúchať."

Tetu poštárku takmer vykotilo, ale zabávala sa celá pošta

a posledný zážitok ma hodne vykoľajil. Nedaleko sidlisk ako bývame tečie riečka  Sekčov, trošku prírody kde sa dá prejsť aj s deckami aj  psi a môžu vybehať a vykúpať. Zvyčajne tam cez den chodia ľudia sa slniť, podvečer rybári a páriky a cez víkendy rodiny, psíčkary a večer partie opekať. My tam trávime denne také dve hodiny pri večernej prechádzke. No a  v nedeľu nás tam  skoro zrazilo auto. Akože neni tam zákaz vjazdu, a bčas tam na aute dojdu rybári alebo rodina na grilovačku, ale tak odparkujú pod mostom a nikoho moc  neohrozujú. Ale v nedeľu sa na nás vyrútilo žlté auto ledv asme stihli uskočiť, čo na poľnej trávou zarastenej ceste s kočíkom neni ktoviečo. O pol hodku sme auto dohonili už bolo  odparkované. A vo vnútri sedela spokojná rodinka. Mama,tato a jedno pubertálne díte. A rozhovor že: " toten mc drive ta to je iná páráda, ani nevystúpiš z auta a máš parádne jedlo a potom chvíľu šoferuješ a si to v prírode možeš zjesť. no užasne"

Podotýkam, že sedeli všetci aute akurát mali stiahnuté okienka. Kokos iný prírodný zážitok.