piatok 24. februára 2012
a ešte trošku fotečiek z Vianočnej výzdoby
ano je to tak všetku výzdobu sme doladili ku kocúrovy :)
o 5 ráno niekto nemá spania :)
akvarel
trošku akvarelu
Obrázočky sa dostali aj na náušnice, zrkadielka a odyzančiky. Ak by ste po niektorom zatúžili stačí pisnuť. Originály už nie su, ale musím priznať, že na zrkadielkach a plackách vyšli mimoriadne pekne.
Ale tak ma vytočili
Už som tak dlho nepridala nový príspevok, že už som pomaly zabudla ako sa to robí :). Nestíhala som. V našom živote sa v poslednej dobe sa udialo toľko vecí, že blog bol popravde posledná vec na ktorú som myslela (no dobre je aj pomerne dosť vecí na ktoré ma myslieť nenapadlo, ale faktom je, že sa toho na mna zosypalo pomerne dosť vecí naraz)
Úprimne k blogu ma dnes nakopla jedna strašne nepríjemná udalosť. Po trištvrte roku sa mi vrátila zásielka - balíček z Kanady. A to dokonca dvojnásobne. Presnejšie na dva kusy a v igelitovom vreci. Po mesiacoch zháňania a sťažností. Poteší. Hned jak to predýcham vymyslím čo ďalej a čo pošlem namiesto obrazu. A priznám sa porušila som svoj záväzok nadávať na verejných priestranstvách a cestou z pošty som si popod nos nadávala jak kočiš. Ale zase bodík k dobru nevynadala som poštárke aj ked som s tým musela nenormálne nadávať. Ja viem, že tá chuderka za to nemôže. Len je problém, že za to nikto nemôže ako mi povedali a takéto veci sa stávajú, ale dostať tak do rúk toho konkrétneho nešťastníka čo toto spáchal tak sa nespoznám. No dobre, tak už som si uľavila. Idem postupne popridávať novinky za štvrť roka čo som sem nepáchla a napísať mail adresátke.
Úprimne k blogu ma dnes nakopla jedna strašne nepríjemná udalosť. Po trištvrte roku sa mi vrátila zásielka - balíček z Kanady. A to dokonca dvojnásobne. Presnejšie na dva kusy a v igelitovom vreci. Po mesiacoch zháňania a sťažností. Poteší. Hned jak to predýcham vymyslím čo ďalej a čo pošlem namiesto obrazu. A priznám sa porušila som svoj záväzok nadávať na verejných priestranstvách a cestou z pošty som si popod nos nadávala jak kočiš. Ale zase bodík k dobru nevynadala som poštárke aj ked som s tým musela nenormálne nadávať. Ja viem, že tá chuderka za to nemôže. Len je problém, že za to nikto nemôže ako mi povedali a takéto veci sa stávajú, ale dostať tak do rúk toho konkrétneho nešťastníka čo toto spáchal tak sa nespoznám. No dobre, tak už som si uľavila. Idem postupne popridávať novinky za štvrť roka čo som sem nepáchla a napísať mail adresátke.
nedeľa 20. novembra 2011
aj mackovia majú svoju mamu
Milujem historické dokumenty a knižky, ale nie také, že tri milióny dátumov a 20 strán nudného textu popisujúceho nejaké udalosti, najlepšie bez kontextu a súvislostí, len tony holých faktov. Mám rada históriu vecí, alebo lepšie povedané mám rada históriu cez veci. Inak na Viasat history ide DOKONALÝ dokument o obchodných domoch a odporúčam kuknúť. Ale nazad k téme. Rada by som Vám pripomenula alebo predstavila jednu prevelice významnú osobnosť a to Margarete Steiff. Pre atmosféru pred čítaním odporúčam pustiť si muzičku :)
Margarete Steiff je mamou všetkých medvedíkov. Narodila v roku 1847 v nemeckom mestečku Gienge. Margaretin život výrazne poznačila jej choroba - od malička bola pripútaná k invalidnému vozíku, dokonca, mala zníženú funkčnsť jednej ruky. Napriek tomu bola celkom zručnou krajčírkou, čo jej umožnilo mať aký taký príjem a nebyť odkázaná len na svoju rodinu. Margarett vo voľnom čase vyrábala hračky pre svojich synovcov a netere. Významým zlom nastal, keď jej synovec Richard Steiff, študent výtvarnej školy, doniesol skice medvedíkov, ktoré urobil v zólogickej záhrade. Tie Margarete tak uchvátili, že ušila prvých medvedíkov.
S plyšovými medvedíkmi sa spája aj meno Thedora Roosevelta. Ten samozrejme žiadneho medveďa neušil, ale mackovia nesú jeho meno - Teddy. Viaže sa k tomu príbeh jedného neúspešného lovu, kedy prezident nemal šťastie a nič netrafil ( medzi nami chvalabohu :), preto mu hostitelia ako darček priviazali k stromu medvieďa, aby mal istotu, že neminie. Roosevelt vtedy strieľať odmietol a príbeh sa veľmi rýchlo rozšíril a zaujal ľudí.
Každý z nás mal určite toho svojho medveďa, ten môj bol hrozne škaredý, červený a vypelíchaný medveď Normen :)
No a teraz by som vám rada predstavila svoju novú sériu mackou v štýle vintage. Každý maco má svoje meno a ručne akvarelom maľovaný rodný list. Každý z nich je osobnosť a existuje iba jeden originál. Macíkovia sú krásne prítulní a potešia nielen deti.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)