nedeľa, 11. septembra 2011

Toaletný defekt


Laure lezú zuby, šak už je na čase skoro 8 mesiacov a pusa prázdna. Na druhej strane pri kojení kuše aj bez zubov takže kebyže má tesáky už je na flaške. Ale k veci. Proste lezú jej zuby a tak kričí a kričí a nepomáha ani kusátko, ani pozeranie na najkrajšie babatko v zrkadle ani nič a po dvoch hodinách tancovania po byte a spievania a zúfania som sa rozhodla, že musíme von. Nie že by vonku menej kričala, ale nerezonuje to tak v ušiach. 
Tak som obliekla Lauru, ktorá sa snažila bojkotovať všetky moje aktivity aj Jonatána, ktorý sa ma cez Laurin plač snažil presvedčiť, že ju treba vrátiť do pôrodnice pretože je  porouchaná a "ty mami ju zrejme nespravíš."  
Ked som sa po pol hodine obliekania vytrepala z bytu čakala ma ďalšia skvelá vec a to sú schody. Laura váži desať kilo, kočík tak 15 kíl,  schodov je 12 a moja chrbtica jednoznačne hlási, že len čo dvihnem voľačo ťahšie ako tri kilá tak sa vypne.
Problém je, že nikto za mňa ten kočík neznesie (nenormálnou náhdou ked idem s kočíkom zo zadu všetcci susedia idú z predu a naopak, minule mi iná susedka s ktorou sme si vzájomne pomáhali s kočíkmi povedala, že za pol roka som prvý človek čjejpmohol s kočíkom)
Takže chytila som kočík, skontrolovala som či je mrne zapnuté (lebo z neviem ako bezpečnostného zapínania  vie nenápadne vyvlniť) a ideme. Schody sú strmé, kočík ťažký ja fučím jak parný stroj a Jonatán ma nervozne zzadu poťahujke za sukňu.
"jonatánko nechytaj ma lebo spadneme. Rzumel si? NEŤAHAJ! lebo ti capnem po zadku, že si týžden nesadneš!" Samozrejme, že necapnem. jednak deti nebijem a čite technicky moju kostntú ruku b yto bolelo viac ako jeho tučnú prdelku vytrénovanú padaním.
V každmprípade sa po namáhavom zdolaním schodov Jonkova nálada nenormálne zlepšila a napriek tomu, že Laura revala o dušu sa Jonko hihňal celú prechádzku. Bla som hrozne ohučaná od Laury ktorá sa triedavo dusila od plaču a okusovala kusátka, ručku na kočíku a snažila sa vyvliecť s bezpečnostných popruhov a vyskočiť von. A prechádzka nebola krátka obišli sme niekoľko krát celý panelák, jedno ihrisko, druhé ihrisko, nákupné centrum... ked v tom počujem ako na mňa voľakto kričí:" suseda, sudeda IHNEĎ stojte!!!!"
Tak som ihned zastala. Suseda - asi 80 ročná  pani s čivavou ma hytila a hovorí "preboha pani sused, už vás naháňam dve ulice máte vyhrnutú sukňu."
OUUUU fakt ten malý lump Jonatán mi celý zadok sukne- takej ľahúčkej letnej hrozne širokej pod kolena-  zastrčil vzadu za opasok. Inými slovami šla som cez celé sídlisko s holým zadkom. Teda nie holým. Mala som  uletené modré spoďáry s červeným lemom a fľakatou kravou s múúúúúúúúúú cez celý zadok. 
Budem s amusieť odsťahovať  minimálne na druýkoniec galaxie a moje úbohédeti umrú od hladu lebo ja už v živote do obchodu nepojdem.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára