moj byt je zase samá pavučina. Behom týždňa sa tie potvory posnažia a od soboty do soboty mám pod stropom girlandy jak šľak. Pavúky sú problém. Mne by ani tak nevadili, ale Helovínsky imidž po celý rok to ee. Nie sme Adamsovci. Nuž, alek veci. Decka sa pavúkov báli a kedže mne s nechcelo riešiť zdesené vresky a následný odchyt pavúčiska vždy keď na nejakého narazili podnikla som kroky. Pozreli sme si rozprávku o zázračnom vodnom pavúčikovi a detiskám som vysvetlila, jake super sú pavúčence. Jak chytajú komáre aby nás nehrýzli a tak. Teraz už decka nejačia keď vidia pavúka, ale keď vidia mňa ometať pavučiny. "Mamííííííííí neubližuj iiiiiiiim. Pjosíííííííííííííííí mamíííííííííí. Niééééééééééé. "
Takže keď deti v piatok večer zaspia začína tajná akcia. Opatrne beriem metlu a fľaštičku. Metlu na pavučiny a fľašku na pavúky. Opatrne po špičkách ometám pavučiny a nohaté potvory chytám do fľašky. Keď je vonku teplo vypúšťam ich pred blokom. V zime by chudence pokapali a tak ich nosím do pivnice :D
Koniec koncov prababka vravela, že pavúky nosia šťastie tak nech si nepokazím karmu :)
štvrtok 29. septembra 2011
ja nie som len matka, kuchárka, upratovačka, milenka, reprezentatívna manželka a komu sa nepáči nech si trhne tlapou
Ked mi doniesli moju prvorodenú dcéru v porodnici prvý krát na izbu niekoľko hodín po pôrode bol to des. Sestrička vyrazila dvere a švacla mi na posteľ napevno zabalený úzlík, z ktorého trčala fialová hlava s pokrčeným ksichtíkom a veľkými modrými očami. Bolo to malé, škaredé a čo je najhoršie ono to bolo ŽIVÉ. Jasné, že na mimčo som sa tešila a chystala a bla bla bla, ale po prekotnom komplikovanom pôrode, keď nad vami zalamuje rukami lekár a sestričky chytajú paniku a vy od bolesti revete až sa steny otriasajú, na všetky tie výbavičky čo ste 9 mesiacov chytali a všetky obrázky z ultrazvuku s mrňavými ručičkami, nožičkami zabudnete. Aby ste si nemysleli, že som debil, jasné že som vedela, že ked som tehotná a porodím budem mať dieťa. Ale ono je iné to vedieť a opierať sa o teoretické informácie a skúsenosť, ked ste mali v náruči susedovic mrne a iné to je keď donesú Vaše vlastné. NORMÁRLNE OZAJSTNE ŽIVÉ.
Sestrička mi proste Beky švacla na posteľ a zberala sa preč tak som na ňu z hrôzou zavolala, že čo mám teraz robiť? A ona prevrátila oči a totálne znechutene mi odvrkla, že no čo asi mamička, prebaliť a nakojiť. A tresla dverami až opadla omietka.
Ty vole, kukala som na ten uzlík, on kukal na mňa a ja som nevedela ani jak sa to otvára, ha že prebaliť. O kojení ani dudu. Bála som sa to aj chytiť. Na izbe som bola sama, ta sa ani koho popýtať. Našťastie sa dotrepala na kus reči mamička od vedľa treťo rodička ta mi ukázala čo a jak. Ale hrôza neskončila. Prišla som s mimčom domov a všetci čakali, že asi umrem od šťastia, že som na materskej. Hm skoro som umrela. Beky bud revala do nepríčetnosti (chúďatko mala vetry a hrozne sa natrápila) a ked konečne zaspala ja som sa bála isť ľahnúť, že sa jej voľačo stane tak som hodiny a hodiny sedela a kukala či dýcha. Internet ešte nebol tak rozbehaný jak teraz taže ani s kým pokecať bez toho aby som sa musela trepať z dediny, kde som nikoho nepoznala do mesta nešlo. Pomoc od rodiny nulová, šeci až na babčo komplet urazený, že som si dovolila mať dieťa ako slobodná matka rok po maturite. Tak sorry. Občas síce zabehla dajaká spolužiačka alebo sesternica z piateho kolena aby ma poinformovala, že jej dieťa už sedí, chodí, ciká, kaká alebo potobnú pitomosť (mimochodom a tvoje už čo vie?) a oznámila mi jak nenormálne si materskú užíva každú jednu sekundu. A mne bolo na blití, pretože som si pripadala jak neschopná a minimálne zdebilnetá koza, čo si nevie zariadiť deň, tak aby jej bolo dobre. Teda, aby ste si nemysleli, že som sedela v depkách voľakde v kúte s neumytými zubami týžden nekupaná. To ee. Ale proste nebol každý deň ružový a všetci naokolo mi tvrdili, že by mal byť. A ja sprostá som im verila.
Ked sa narodil Jonko, tak to už bolo v pohode. Už som vedela, do čoho idem a bolo to super. Hlavne preto, že som nadobudla skalopevné presvedčenie, že si to nemusím len užívať. A nemala som ten debilný pocit, že som v škatuľke matka a konec finíto. už prvú sestričku v porodnici som ohúkla, nech si s tou mamičkou ide voľakam, že mám aj meno.
Teraz mám deti tri. Najstaršia je na začiatku puberty, prostredný je premudretý predškolák a najmenšie mimi akurát leze kolem a mám aj jedného hnusného sebeckého psa čo smrdí a druhého obrovského psa, čo je jemne autistický a miestami inteligenčne pokulháva, senilného kocúra, mäsožravého králika a hoooooodne trpezlivého manžela. A milujem steampunk, a svoje farbičky a jeseň a korzety, a ružové vlasy a široké tylové spodničky a martensy a svoju manžela a deti a zvery aj keď sú chvíle, ked by som ich všetkých najradšej naložila do auta a vyviezla do lesa a uháňala preč voľakam hooodne ďaleko a zmenila by som si meno a v živote sa k ním nepriznala. Ale takých chvíľ je málo, ale som rada, že sú, lebo aj ked ma vytočia do nepríčetnosti, aspoň viem, že ich mám :)
A prečo toto píšem? Z dvoch dôvodov mám priateľku s malým mimčom v rovnakej situácii a podobnými pocitmi a podobnými sesternicami a kamoškami ako ja a zrejme ju to dosť deprimije a včera ma vytočil jeden pako zo sídliska, čo sa ma opýtal, že jak je možné že ja mám tri deti a doma poriadok ( práve som doupratovala hehehe) a jak sa o seba starám a jak spokojne vyzerám a tá jeho žena je furt nervozna, neupravená a proste troska a to majú decko len ti mesiace, že čo by som jej ja poradila. No ty vole. Zmeniť manžea ked je to taký pako. A aj som mu to povedala. Viete čo vytiahol? ON PRACUJE A ŽENA SA MÁ STARAŤ O NEHO O DIEŤA A ABY DOBRE VYZERALA A MALA PORIADOK. On má prácu a potom nejaký relax aby vypol. A tá jeho chudera kedy má vypnúť? Ked manželík dieťa ani nevezme do ruky aby ho " citovo nezmiatol, lebo také male dieťa potrebuje iba matku"?????
A kedže viem, že jeho manželka aj moja kamoška občas chodia na Sashe a číta moje blogy chcem im povedať, že materstvo je občas bohovsky ťažké a strašne únavne a otravné a JE TO V PORIADKU. Nič neni len jednoduché a ružové ledaže ste na práškoch. Taže baby držte sa a neverte ženským, čo tvrdia, že všetko je len krásne a dokonalé. Neni. Ale aj tak je to super :D
pondelok 19. septembra 2011
Ako sme fotili jesennú kolekciu
Aby ste nafotili dokonale novú jesennú kolekciu tašiek potrebujete v prvom rade - a ano uhádli ste - novú jesennú kolekciu tašiek. Jo a ešte foťák. Šikovnejší by to možno zvládli aj nakresliť, ale abz to malo výpovednú hodnotu pre zákaznika namakali by ste sa viac jak pri šití taškz takže odporúčam predsa len foťák.
Hrozne dôležitá je aj celková atmosféra. Ja som ku svojej došla jak slepé kura k zrnu. Na vysvetlenie- moje milované deti sú samozrejme moje a milované a občas milučké a dobručké a sladké, ale väčšinou nenormálne hlučné, protivné papuľnaté a a tak, takže občas príde chvíľa, ked popadnem do jednej ruky bundu, do druhej vodídko na moje veľké prasa a hybaj von voľakam ďaleko, kde by som asi samoinicatívne v živote nešla, ale poháňaná adrenalínom a teda poviem vám od stresu som videla bledozeleno. Sídlisko sopm preletela jak gáfor, chuderu Goru som nenechala poriadne sa ani vyčúrať. Konečne sme boli na lúke a po 15 minútach dokonalého ticha mi začalo byť voľajako divne. Darmo pri troch deťoch si človek od ticha odvykne. Navyše som zistila, že mám taký divný monitorovací tik, furt sa obzerám cez plece, kto kde je a čo robí a či náhodou niekto niekoho aktuálne nevraždí. No nakoniec som si na to desivé ticho zvykla (aby ste chápali, ak v našej domácnosti zavládne ticho je isté, že je prúser) a konečne som sa mohla slobodne potulovať jesennou krajinou. A videla som srnky :) a našla som parádnu hrdzavú plechovú búdu. A napadlo ma, že by to bolo super miesto na nafotenie novej kolekcie tašiek.
Takže som na druhý deň od rána šikanovala manžela, že MUSÍME isť fotiť tam, hoci je to uprostred lesa pomerne ďaleko. Ale ako to už býva tak bolo treba nakúpiť, potom navariť potom preskúšať domáce, potom vyvenčiť psa a zasek navariť až bolo skoro večer a ja som už bola hoooodne nervózna lebo to bolo ďaleko a slnko už bolo tak tak na zapadnutie a tak som celú cestu hnala môjho drahého a Jonatána a moje prasátko až k plechovej búde a stihli sme to LTT- s nafotením poslednej fotečyz sluníčko zaliezlo za kopečky a začala byť seriózna kosa a akoho hovorí babča skoro cmota :D
Ak bz ste o niektorú tašku mali záujem pisnite mi na mailik. Cena bude 10eur a každá taštička je autorský originál čiže existuje iba jeden kus.
streda 14. septembra 2011
nedeľa 11. septembra 2011
Toaletný defekt
Laure lezú zuby, šak už je na čase skoro 8 mesiacov a pusa prázdna. Na druhej strane pri kojení kuše aj bez zubov takže kebyže má tesáky už je na flaške. Ale k veci. Proste lezú jej zuby a tak kričí a kričí a nepomáha ani kusátko, ani pozeranie na najkrajšie babatko v zrkadle ani nič a po dvoch hodinách tancovania po byte a spievania a zúfania som sa rozhodla, že musíme von. Nie že by vonku menej kričala, ale nerezonuje to tak v ušiach.
Tak som obliekla Lauru, ktorá sa snažila bojkotovať všetky moje aktivity aj Jonatána, ktorý sa ma cez Laurin plač snažil presvedčiť, že ju treba vrátiť do pôrodnice pretože je porouchaná a "ty mami ju zrejme nespravíš."
Ked som sa po pol hodine obliekania vytrepala z bytu čakala ma ďalšia skvelá vec a to sú schody. Laura váži desať kilo, kočík tak 15 kíl, schodov je 12 a moja chrbtica jednoznačne hlási, že len čo dvihnem voľačo ťahšie ako tri kilá tak sa vypne.
Problém je, že nikto za mňa ten kočík neznesie (nenormálnou náhdou ked idem s kočíkom zo zadu všetcci susedia idú z predu a naopak, minule mi iná susedka s ktorou sme si vzájomne pomáhali s kočíkmi povedala, že za pol roka som prvý človek čjejpmohol s kočíkom)
Takže chytila som kočík, skontrolovala som či je mrne zapnuté (lebo z neviem ako bezpečnostného zapínania vie nenápadne vyvlniť) a ideme. Schody sú strmé, kočík ťažký ja fučím jak parný stroj a Jonatán ma nervozne zzadu poťahujke za sukňu.
"jonatánko nechytaj ma lebo spadneme. Rzumel si? NEŤAHAJ! lebo ti capnem po zadku, že si týžden nesadneš!" Samozrejme, že necapnem. jednak deti nebijem a čite technicky moju kostntú ruku b yto bolelo viac ako jeho tučnú prdelku vytrénovanú padaním.
V každmprípade sa po namáhavom zdolaním schodov Jonkova nálada nenormálne zlepšila a napriek tomu, že Laura revala o dušu sa Jonko hihňal celú prechádzku. Bla som hrozne ohučaná od Laury ktorá sa triedavo dusila od plaču a okusovala kusátka, ručku na kočíku a snažila sa vyvliecť s bezpečnostných popruhov a vyskočiť von. A prechádzka nebola krátka obišli sme niekoľko krát celý panelák, jedno ihrisko, druhé ihrisko, nákupné centrum... ked v tom počujem ako na mňa voľakto kričí:" suseda, sudeda IHNEĎ stojte!!!!"
Tak som ihned zastala. Suseda - asi 80 ročná pani s čivavou ma hytila a hovorí "preboha pani sused, už vás naháňam dve ulice máte vyhrnutú sukňu."
OUUUU fakt ten malý lump Jonatán mi celý zadok sukne- takej ľahúčkej letnej hrozne širokej pod kolena- zastrčil vzadu za opasok. Inými slovami šla som cez celé sídlisko s holým zadkom. Teda nie holým. Mala som uletené modré spoďáry s červeným lemom a fľakatou kravou s múúúúúúúúúú cez celý zadok.
Budem s amusieť odsťahovať minimálne na druýkoniec galaxie a moje úbohédeti umrú od hladu lebo ja už v živote do obchodu nepojdem.
piatok 9. septembra 2011
len nestretnúť módnu políciu
Narodením Laury sa moja záľuba vo fešn (fashion) dostala na totálne iný level. Náš každoranný rozhovor s manželom sa z podoby
ja: miláčik, k tej čokoládovej sukni si dám toto kapučíno tričko alebo to vo farbe bielej kávy?
on: čo ja viem daj si to béžové (ta diky :D)
preniesol do podoby:
Ja: ty vole ogrcla mi aj toto tričko a musím bežať do obchodu
on: tak si daj čisté
ja: ale toto bolo posledné
on: si si nevedela vyprať?
Ja v duchu : dýchaj dýchaj dýchaj - nie nevedela lebo som včera trikrát prala veci deckám a kedže pršalo a pomaly to schlo viac som nestíhala
on: nechceš moje?
ja: tak hlboko som ešte neklesla
on: no ak máš inú alternatívu...ty budeš krásna v hocičom...
ja v duchu: no to iste ...
Manžel sa vytrepal do práce a ja som ostala stáť pred skriňou a namiesto dilemy či tričko kapučíno či biela káva som musela vyriešiť problém či to zelené čo má v predu fľak od tušu (Rebeka si ho požičala do školy a mala výtvarku) alebo to žlté čo mi v zadu králik ožužlal lem.
P.s. šla som v manželovom US army :D
mlynček
vešiačik
Obrázok je na predaj a cena bude 20 eur alebo 440 Kč - pre českých zákazníkov máme aj účet v Čr :)
malý praktický vešiačik vyrobený z dosák starej skrine a ozdobený oriinálnou aut
orskou maľbou. Vzadu má háčik na upevnenie na stenu
Veľkosť: 20x23
Obrázok je na predaj cena je 10 eur alebo 220 Kč pre české zákazničky - novinka máme účet v českej banke :)
spomienky na more
Maľba akrylom na plátne. Obraz už netreba rámovať
Veľkosť: 40x30 cm
Obrázok je na predaj a cena bude 30 eur alebo 700 Kč - pre českých zákazníkov máme aj účet v Čr :)
alebo máte mačku? ak áno potom viete, že najdokonalejšie si domácu pohodu vychutná práve táto potvorka :)
Maľba akrlyom na plátne, netreba rámovať
Obrázok je na predaj cena je 20 eur alebo 400 Kč pre české zákazničky - novinka máme účet v českej banke :)
Obrázok je na predaj cena je 20 eur alebo 400 Kč pre české zákazničky - novinka máme účet v českej banke :)
Veľkosť: 30x25 cmObrázok je na predaj a cena bude 30 eur alebo 700 Kč - pre českých zákazníkov máme aj účet v Čr :)
Obrázok je na predaj a cena bude 20 eur alebo 440 Kč - pre českých zákazníkov máme aj účet v Čr :)
ide nám jeseň
Konečene ide jeseň- moje najmilovanejšie ročné obdobie :) 25x25 cm obrázok je maľovaný na plátne na ráme -nieje treba rámovať
Obrázok je na predaj a cena bude 20 eur alebo 440 Kč - pre českých zákazníkov máme aj účet v Čr :)
letná noc na vidieku
pamätáte prázdniny u babky? Tie zvuky a vône a teplé letné podvečery? občas mi to strašne chýba.
Obrázok je na predaj a cena bude 20 eur alebo 440 Kč - pre českých zákazníkov máme aj účet v Čr :)
Rozprávkovo
Maľba akrylom na sololite 27x40
Obrázok je na predaj a cena bude 30 eur alebo 700 Kč - pre českých zákazníkov máme aj účet v Čr :)
hodiny
cicuše
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)






